Ze všetkého najskôr bych som rád uvediedol, ako veľmi som poctený že môžem konečne prehovoriť. Viete, oni ľudia sú si sami sebou tak istý, že majú občas sklony k prezieravosti. A čo si myslí pekáč ich vlastne nezaujíma, dokonca majú za to, že pekáč si nemyslí nič. To je ale veľký omyl.

Aj ja totiž mám meno, rodinu, mám svoju hrdosť, svoje túžby, svoje lásky. Mojou najväčšou láskou je hus. Prečo? To sa vám pokúsim v následujúcich riadkoch vysvetliť.

Nás, príslušníkov čeľade nádobovitých, je na svete viac než ľudí. Aj my máme svoje národnosti, svoje priezviska, špecifické vlastnosti, na ktoré jsme pyšní.

Já osobně pochádzam z rodu Lamartovho a v príbuzenstve mám pestrú zmes riadu od sesterníc panvíc po bratrancov hrnce. Naša rodina pekáčov a zapekacích mís je početná, súrodencov mám zatiaľ deväť a nejakí ďalší neustále pribúdajú. Zakladateľ nášho rodu bol však člověk, to musím priznať – Piere Lamart, preslávený francúzsky kuchár, ktorý sa rozhodol, že svoje celoživotné skúsenosti zúročí vo vytvorení rady jedinečného riadu. Priezvisko Lamart nosím hrdo, aj keď je pôvodne ľudské.

Aký som? Nerád sa chválim, ale istú pýchu na svoje vlastnosti si jednoducho neodpustím. Moje telo je z vysoko odolného hliníka, moja hlava, ktorej vy vravíte pokrývka, je z varného skla. Som úplne odolný proti pripáleniu a k mojim kladným vlastnostiam patrí aj to, že dokážem rýchlo a rovnomerne prenášať teplo po celom tele, takže ak do mňa vložíte čkoľvek, prepečiem to úplne ideálne a nepripravím to ani o kvapku šťavy.

Niečo vydržím – poškriabať ma je takmer nemožné, pokiaľ si na mňe niekdo vyslovene nechce vyliať zlosť. Ako sú lľudia pyšní na svoj „pekáč buchiet“ na bruchu, som ja pyšný na svoj chrbát – mám zosiílené dno, takže moja telesná konštitúcia je vynikajúca. Som až úzkostlivo čistotný, takže umyť ma je hračka – výlety do umývačky priamo milujem.

Nedokážem klamať, pretože do mňa každý hneď vidí - moja hlava je naozaj absolútne priehľadná, takže čokľvek predstierať nemá zmysel.

Som veľmi tolerantný, preto je mi jedno, či ma hreje do chrbta oheň z plynového horáka, elektrina alebo žiara sklokeramickej dosky. Moje ruky sú elegantné a príjemné na dotyk, jednoducho ma za ne vezmite a prenesiete, kam je treba.

Dobre, poviete si možno – pekáč naozaj môže mať nejaké vlastnosti. Ale vášne? Túžby? Lásky? Viete, ja upečiem čokoľvek. Niečo ale pečiem obzvláštn s láskou a hrdosťou.

My, pekáčovci, vnímáme čas inak, než vy, ľudia. Čo je ale NOVEMBER, to vieme úplne presne. To je najkrajšie obdobie roka, pretože ľudia oslavujú svätého Martina, čo si – naštastie – nedokážu predstaviť bez dozlatova upečenej, krehúčkej svätomartinskej husi. Preto hus milujem. Keď ju do mňa položia, vypnem sa k najšpičkovejšiemu výkonu a pečiem jedna báseň. To všetko kvôli jedinej veci – kvôli tomu neopísateľnému úsmevu na tvári človeka, ktorý ma vytiahne z rúry a pozrie sa na tú voňavú a oku lahodica krásu, kvôli tým rozsvieteným očiam a atuomatickému prehltnutiu, kvôli tým výkrikom „Poďte sa pozrieť na tú nádheru!“, kvôli tej vzdušnej ceste k stolu, kam jsom položený, stávam sa stredom pozornosti a terčom obdivných vzdychov.

Ano, už moji dávny kameninoví aj plechoví predkovia milovali husi viac, než iné pokrmy. Napriek tomu sme odjakživa boli majstrami v pečení buchiet, bôčikov, rostbífov, lazaní, šunkoflekov, francúzskych zemiakov, všeliakej hydiny, aj zeleniny… hus je našim rodinným striebrom, na tú sme skrátka najpyšnejší.

Vedeli ste to o nás? Asi nie. Mali by ste nás jednoducho lepšie spoznať, v tom to je. A tak vás pozývam na návštevu k nám domov.
Bývame na adrese www.lamart.sk, v poschodí pekace-a-zapekacie-misy. Preverte si nás a potom si nás prineste domov, trebárs práve teraz pred svätým Martinom.